Šialené tempo IT sveta
Dnes už prakticky nie je možné úplne zvládnuť ani jednu veľkú aplikáciu, či operačný systém. Zvládnuť v zmysle do hĺbky a kompletne.
Ešte pred niekoľkými rokmi som sledoval informácie zo sveta IT s čulým záujmom. Rozumel som zhruba všetkému, čo sa vo svete počítačov dialo. Sledoval vývoj aplikácií, operačných systémov, internetu, vírusov, hardvéru… A vedel som vždy poradiť.
V poslednom čase však pozorujem, že tempo vývoja vo svete IT je tak rýchle a odohráva sa na toľkých úrovniach naraz, že prestáva byť možné sledovať ho s dostatočným nadhľadom. Jednotlivé oblasti sa dostávajú nielen do veľkých hĺbok potreby znalostí, ale aj do šírky. Bez nich sa vôbec nezorientujete, neporozumiete. V prípade, že človek chce zostať len na povrchu, nemá často šancu ani len pochopiť, o čo vôbec ide.
Ak ešte pred desiatimi rokmi nebol taký problém sledovať aspoň najdôležitejšie smery vývoja a aplikácií, dnes to začína byť takmer nemožné (ak nechcete sedieť 14 hodín denne pri počítači, alebo v knihách a časopisoch a nerobiť nič iné, len sledovať IT).
Mnoho „veľkých“ programov začínalo koncom minulého storočia a už v začiatkoch poskytovali veľa možností. To boli časy… Aplikácie, ako Word 2, Photoshop 3, CorelDraw! 3… Spomínate si na ne? Ich možnosti boli už na tú dobu úžasné. Sadli ste si k takému Cakewalku 3, pozreli riadne menu a za pol hodinu ste už mali „nahodený“ základ novej pesničky.
Za tie roky vývoja však stále len pribúdali nové a nové možnosti. Aplikácie aj operačné systémy začínajú mať doslova nepreberné možnosti. Nepreberné = neprebrateľné. Je prakticky nemožné ovládať všetky možnosti a ich kombinácie, ktoré ponúkajú súčasné vyspelé aplikácie. Manuál k programom typu Photoshop, či Word zaberá stovky strán a ani nepopisuje možnosti programu kompletne.
V bežnom použití väčšiny programov sa dnes dostávame do zaujímavej situácie. Aj veľmi skúsený a dlhoročný používateľ niektorého z programov neovláda úplne všetky „finty“ a možnosti, ktoré daný program vôbec dokáže riešiť.
Sadnúť si dnes ku niektorému programu na tvorbu hudby znamená vojsť do špičkového štúdia. Doslova! Zaberie niekoľko dní, len kým sa vôbec naučíte, ako postupovať pri tvorbe. Kým pochopíte, ako je program postavený. Má v sebe možnosti, ktoré vzbudia uspokojenie mnohých profesionálov – zvukára, skladateľa, interpréta, režiséra… Ak s takým programom máte pracovať, potrebujete značne hlboké znalosti z rôznych oblastí, ktoré spolu súvisia len okrajovo…
Áno, v takom nástroji dosiahnete úžasné veci, ale musíte sa ho dlho učiť ovládať. To mnohých odradí. A tak sa môžeme dostať do situácie, kedy síce budeme mať k dispozícii prvotriedne nástroje, ale málokto ich dokáže naozaj efektívne používať. Mať v počítači celé hudobné štúdio, tmavú komoru, alebo rysovací stôl je úžasné. No je mimoriadne časovo a intelektuálne náročné naučiť sa pracovať so stovkami (tisíckami) možností programov. Pracuje sa totiž doslova laparoskopicky – cez úzku štrbinku kukátka do virtuálneho sveta možností, ktorá sa volá monitor.
Vcelku ma zaujíma, ako bude vývoj pokračovať. Komplexný prehľad verzus špecializácia. Akým smerom sa má človek vydať, aby nestratil krok s dobou, ale zároveň, aby ho doba neušliapala prívalom terabajtov informácií, ktoré vlastne vôbec nepotrebuje?
Nuž čo… Každá nová technológia, akokoľvek vyzerá, že nám uľahčí život, v konečnom dôsledku asi len pridá viac práce. Chcete novší program, s ktorým sa rýchlejšie a ľahšie spracujú dáta? Prosím. No odrazu vám pribudne množstvo nových úloh, ktoré s oným vylepšením nejako súvisia. A hlboká noc vás nájde svietiť pri počítači zúfalo hľadajúcich to urýchlenie práce.
Mám tu pre vás taký malý pokus. Skúste sa teraz odsunúť od počítača. Predstavte si, že práve v tejto chvíli ste dostali srdcový záchvat a na ceste je už sanitka. Je možné, že to neprežijete. Predstavte si to a položte si otázku: Môj život teraz končí. Robil som dnes aspoň niečo, čo naozaj stálo za to? Zamyslite sa, či ste robili pre seba dôležité veci. Či nie ste len otrokom doby, technológií, možností. Či nemasírujeme počítače len preto, že sú príliš naporúdzi.
Napísal © Miro Veselý 24.02.2007