Priveľa môže byť nič

Nedávno som robil veľké upratovanie. Bol som prekvapený, ako sa správa pamäť človeka, v tomto prípade priamo moja.Som zberateľský typ. Všetko, čo mám sa môže ešte niekedy zísť. Postoj, ktorý som si vypestoval v období socializmu ma nútil uchovávať všetko možné aj nemožnéí – kábliky, koncovky sieťových šnúr, starý štipec, časť z vypínača, kus kábla, zvyšok kolofónie. V tom období nebolo isté, čo z predaja na pár mesiacov zmizne a stane sa nezohnateľným. Bolo bezpečnejšie mať konektor k reproduktoru doma, ako sa spoliehať, že si ho pôjdem kúpiť, keď budem potrebovať.

No takýto prístup prináša problém – veci sa doma hromadia, takže byt začína pripomínať interiér profesionálneho schizofrenika. Ak chceme začať upratovať, narážame stále na jeden problém. Tento starý počítač sa ešte dá používať. Škoda vyhodiť. Tie veľké hifi reproduktory ešte fungujú. Škoda vyhodiť.

A upratovanie sa zmení na únavnú a prachom zakýchanú previerku, čo všetko ešte stále máme. A stále nám je ľúto to vyhodiť. A sme pri starom. Najhoršie je, že na niektoré veci sa ani nepamätám. Mám ich, zaberajú mi miesto v byte, nepotrebujem, ale ani si nepamätám, že ich mám. Čo s nimi?

Čo so starým fotoaparátom Flexaret na cievkový film? Asi nie je celkom v poriadku. Čo s objektívom na zväčšovák na výrobu farebnej fotografie? Čo s premietačkou a niekoľkými hodinami cenných rodinných filmov? Lampa nelampí, remienok v premietačke je roztrhnutý. Ale čo keď raz…? Čo so šatami, ktoré sú mi veľké, bo som zľahka schudol? Čo s SCSI harddiskom za 25 tisíc? Pred desiatimi rokmi bol bleskurýchly a obrovský – mal plných 5 giga!

Vyhodil som preto veľkú časť svojej minulosti. Nechýbalo to 20 rokov, hádam už nebude. Bolo mi to ľúto. Bolo mi do plaču. Fakt cenné veci. Byť obchodník a mať čas, pár tisíc by som na tom asi aj zarobil. A pri predaji stratil celé týždne.

Ale najzvláštnejšia vec – viete že si už ani nepamätám čo všetko som vyhodil? Už to bolo dávno, pred týždňom. Bolo to veľa maličkostí, všetky by sa ešte niekedy mohli zísť. Ale to by som ich musel držať v pamäti.

• Komentáre k článku (1)