LINP – NOVÁ HROZBA
Pozorujeme vzrast vzniku rozvoja vzostupného prírastku ochorenia LINP (Letálna IdioNekroPatia) u myší.
Maxigregorius Brégeši
Výskumný ústav veterinárnej psychiatrie a psychoterapie
Oddelenie drobnej hávede
Ochorenie LINP bolo zistené u myší druhu Delirantka krčmová, no vyskytuje sa vzácne aj u niektorých druhov myší, žijúcich voľne v kreslených filmoch.
Ochorenie má tri fázy: varovnú (prodromálnu), rozhodujúcu a terminálnu. Prvým laboratórne dokázateľným symptomom nástupu varovnej fázy ochorenia je smrť myši. V tejto fáze začína byť zviera apatické, nepríjma potravu, nevyvíja aktivitu a nereaguje ani na významnejšie podnety. V ďalšej, rozhodujúcej fáze začína zviera páchnuť, neskôr dochádza k postupnému vypadávaniu srsti. Poloha zvieraťa v rozhodujúcej fáze LINP sa mení iba po intervencii výskumného pracovníka – terapeuta. V treťom, terminálnom štádiu ochorenia dochádza zrejme vplyvom sústavného odmietania potravy v súčinnosti s dlhodobou emočnou karenciou k degenerácii mäkkých častí tela, pričom pozorujeme vychrtnutie postupne prechádzajúce až do štádií skeletizácie.
Už počas prvej fázy ochorenia je zrejmá ireverzibilita procesu ochorenia, čím sa LINP radí k závažným ochoreniam.
Pri stanovení etiopatogenézy ochorenia sa názory našich odborníkov značne rozchádzajú. Profesor Ošľapa (svetoznámy psychoanalytik) sa napríklad domnieva, že ochorenie LINP je príznačné práve pre myši z umelého odchovu, ktoré vyrastali za neprítomnosti tzv. „zdrojového samca“, čiže otca. Nakoľko im nebolo umožnené zažiť oidipovský komplex, cítia to ako neprekonateľný životný deficit a tým sa vytvára toto typicky psychosomatické ochorenie. Naopak docent Hlbočina sa domnieva, že toto ochorenie je determinované nedostatkom negatívnych podnetov u myši v umelom odchove a doporučuje preto myš aspoň raz mesačne pichnúť šrobovákom. Pani Nováková–Hrablová–Mordovlásková, upratovačka na oddelení tvrdí, že príčinou ochorenia LINP sú prepité mozgy výskumníkov. (Tento názor publikujeme iba kôli demokracii, je prirodzene vedecky absurdný.)
Podľa našich pozorovaní je príčina ochorenia odlišná. Pozorovali sme, že tesne pred vypuknutím prvej fázy LINP, totiž zdravé jedince vykonávajú činnosť, ktorá podľa nás vedie k rozvoju ochorenia: ježia si srsť, bezvládne polihujú, ledva sa motajú, chrčia. Na bezvládnych končatinách možno pozorovať tonicko – klonické kŕče. Neraz vylihujú na boku, alebo chrbte (Špeciálna odborná terminológia prevzatá z BRÉGEŠI 1991).
Žiaľ terapia môže byť nasadená až po rozpoznaní ochorenia. Na našom pracovisku sme aplikovali ako kauzálnu, tak symptomatickú terapiu a ukazuje sa za účelné ich vhodné kombinovanie v racionálnej liečbe tohto nevyliečiteľného ochorenia provokovaného neznámym agens.
Kauzálna terapia spočíva v predchádzaní rozvoja symptomov druhej a tretej fázy ochorenia. Je teda založená na prevencii. Postihnuté jedince, ktoré javia príznaky prvej fázy ochorenia uložíme do mrazničky, čím sa rozvoj ochorenia pozastaví už na bunkovej úrovni. Táto metóda v podstate umožňuje odsunúť liečbu na neskoršiu dobu, akonáhle v sesterskom ústave doriešia výskumnú prácu profesora Zbojničku „Živá voda“.
Pri aplikácii terapie symptomatickej sa musíme uspokojiť iba s odstránením najťažších symptomov. Vieme, že najmä v druhej fáze k nim patrí predovšetkým výrazne nepríjemný hnilobný zápach. Ten možno eliminovať uzavretím postihnutého jedinca do hermetického obalu, napríklad mikroténového sáčku. Profesor Mordumil Homicid, CSc., navrhuje moderné a dynamické riešenie – postihnutého jedinca spláchnuť na WC.
Vzhľadom na slabú úroveň poznania a liečby LINP sa orientujeme predovšetkým na prevenciu ochorenia u zdravých jedincov. Doporučujeme hromadnú dynamickú prešokovo – edukatívne syntetickú psychoterapiu podľa (BRÉGEŠI 1990).
Apatia zvierat spojená s ježením srsti, vysiľujúcim chrčaním a motkaním sa, je jednoznačne manifestným preprodromom ochorenia LINP a dá sa logicky odôvodniť, ako podvedomá potreba myši po automutilácii pri súčasnom neurotickom potláčaní masochistických sklonov do nevedomia. Ochorenie LINP je teda jednoznačným a priamym dôsledkom sublimácie. Z hľadiska psychologickej dynamiky ide v podstate o neurotickú obrannú reakciu – únik do choroby – ako snahu vyhnúť sa kritickej situácii v nádeji, že sa jej tak podarí zmierniť interanimálne vzorce chovania. (Maladaptačno – Intraanimálna hypotéza.)
Psychopatologicky možno rozpoznať obsahové štruktúry deformovanej osobnosti myši z oblasti mouseopathia abreactiva acuta.
Psychoterapeutická intervencia môže byť pomerne účinnou, pokiaľ sa zvolí vhodný cieľ terapie. Ten nie je ľahké nájsť. V každom prípade sa nám však osvečila aj staticko–behaviorálna psyhoterapeutická metóda podľa modelu „zle – horšie – fasa“ podľa (VSUP 90), ktorá dokáže myš zneistiť v jej chorobných postojoch a posilniť tým pomocou sukcesívnej aproximácie jej zdravý vzťah klietke. Predpokladáme, že myš vybratá z klietky a umiestnená do malej nádoby dúfa, že si pomôže agraváciou neurotických symptomov. Nepomôže si, nakoľko žiadne podnety neprichádzajú, čo je terapeutický zámer. Po čase ju vrátime do klietky, poteší sa a posilní sa tým jej pozitívna emočná valencia k mrežiam. Opakovaná aplikácia metódy je účinná, a ak sa nepodarí dosiahnuť terapeuticky preukázateľný validný efekt, je aspoň čo robiť.
Veterinárna psychiatria a psychoterapia má pred sebou mohutný rozmach a očakávame zvýšený záujem odbornej obce. Preto uvádzame aj aktuálny kontakt na autora tohto prínosného príspevku.
Maxigregorius Brégeši
Psychiatrická klinika
Veľké Malé nad Väčším Niečím
(klietka 118)
Literatúra:
- Brégeši, M., Úvod do terminológie symptomov a syndromov myší, Československá myš, ročník 91, str 769.
- Brégeši, M., Agravácia laboratórnych potkanov, Zborník vedeckej konferencie, Praha 90, Federálny ústav hlodania.
- Demloock, H. J., Mouse for PC AT – User guide, Washington D. C. 91
- Ošľapa, J., Chvost – determinant psychóz u chrčkov chovaných s myšami, Nakladateľstvo Adipocír 76, Bratislava
- Ošľapa, J., Autizmus myši, monografia, samizdat 69
- Orkov, M. M., Ďemokratizácija i perestrójka v CCCP, Moskva, 86
- VSUP, Drobné hlodavce – príčina vzniku delíria tremens u ľudí, vedecké sympózium, Brno 89
- Wernts, Q., Next Mouse for ZOO hospital, London 87
- Kalika, Knôtik, Snorenička, Žihľavová: Myši, strava i strach. Pornografia, vydalo nakladateľstvo Bičík, 1997
15.08.1993