Čakám, kedy to príde…
Práve som spravil niečo, čo sa nemá. A viem, že to bude mať následky. Tvrdé, neúprosné následky. Ale nemohol som inak. Musel som to spraviť.
Človek je len zviera – utešujem sa. Živočích, ktorý koná impulzívne, alebo z donútenia. Spomínam na to, čo som v živote spravil dobré. Je toho dosť. Už mám len niekoľko sekúnd na bilancovanie a príde to. Neuniknem.
Spomínam na prechádzky v lese, v čistom a sviežom vzduchu. Na ozón v ovzduší po búrke v Tatrách. Na vôňu šišiek a neodtrhnutých dubákov. Márne. Viac už nestihnem.
Už je to tu. Už to prišlo.
Áno. Je to tak zlé, ako som sa obával. Nie. Horšie. Do pekla. Eva zastavuje auto. Musíme vystúpiť. Ten prd, ktorý sa mi pritrafil nevyvetráme. Do čerta aj s karfiolom. Spolu s celozrnným chlebom a tou fazuľkou vytvorili nedýchateľnú kombináciu plynov.
Taký prd nazývam evakuačným. :-) Len toľko som chcel.
28.07.2007