Legálny a nelegálny softvér
Aktuálna BUBU kampaň BSA núti zamyslieť sa. Tisíce ľudí vezme, a aj tak nechýba. Tak by sa dala špecifikovať krádež softvéru z pohľadu zlodeja. Snažíme sa, ale bohatneme mnohokrát menej, ako by sme mohli. To je pohľad výrobcu.
BSA v týchto dňoch spustila kampaň zameranú proti používaniu nelegálneho softvéru.
Je možné bežný počítač vybaviť softvérom legálne a pritom zadarmo?
Odpoveď znie áno, ale v tomto článku to nedodržím, pretože operačný systém Windows sa zadarmo nerozdáva. Ak už máte kúpený Windows, na ostatné bežné činnosti vystačíte s freewarovými produktmi.
Bolo by možné prejsť na operačný systém Linux, ktorý je zadarmo, ale toto riešenie nebudem brať do úvahy. Penzum informácií potrebné na taký krok je veľmi vysoké, a tak linuxová komunita stále zostáva skôr hlučná ako mnohopočetná. Ak ale máte dostatok času a chuti, môžete naň prejsť.
Druhou výnimkou sú niektoré profesionálne nástroje, ktorých free alternatívy neexistujú, alebo existujú, ale nedajú sa reálne použiť. Typografické štúdiá, predtlačová príprava, účtovníci, architekti, či 3D animátori - to všetko sú oblasti, v ktorých sa na softvéri ušetriť nedá – viac by stratili, ako získali. Dokonca aj balík Microsoft Office je niekedy pre podnikanie potrebný, ak si v ňom vymieňate zložitejšie dokumenty.
Ak by sme chceli postaviť počítač pre sekretárku, do domácnosti, či na výrobu internetových stránok, často vystačíme s voľne šíriteľným softvérom.
Práca s ním však má jednu spoločnú črtu – vyžaduje od vás, aby ste mali pomerne slušný prehľad o dianí. Bežný užívateľ sa totiž vôbec nedozvie o existencii free softvéru na požadovanú činnosť, pretože autori free programov nemajú peniaze na reklamu. Ak teda hľadáte nejaké riešenie, musíte najskôr investovať istý čas na hľadanie informácií, ktorý softvér to dokáže.
Samozrejme, v tej chvíli sa aj free software vlastne stáva softvérom plateným. Zaplatíte svojím úsilím, časom, ktorý musíte vynaložiť, aby ste informácie získali. Pri niektorých programoch aj strateným časom, kým pochopíte, ako fungujú, ak nie je dostupná riadna dokumentácia. To sa mnohým ľuďom neoplatí podstúpiť, hlavne ak pracujú v inej ako počítačovej oblasti. Prosto nemajú kapacitu sledovať ešte aj dianie na akejsi počítačovej scéne.
Možno aj to je príčinou, prečo zadarmo programy nie sú až tak masívne využívané. Autori sa sústredia na vývoj programového kódu a neraz sa ani netaja tým, že sa im nechce napísať ani len help, či aspoň trochu zrozumiteľnú dokumentáciu. Ostatne, nečudo. Programátor nie je spisovateľ.
Nelegálny softvér je ľahko dostupný
Najpohodlnejším a najefektívnejším sa preto dnes mnohým ľuďom javí kúpiť si na inzerát nelegálne kópie profesionálnych programov a užívať si zadarmo ich možností.
Zaráža ma, že v inzerátoch je bežný predaj kradnutého softvéru. Prečo tam potom nevidíme trebárs aj inzeráty typu: „Zastrelím človeka podľa vášho výberu. Pri hromadných objednávkach cena dohodou. Značka: Pištoľ mám.“ Alebo inzerát: „Vykradnem pre vás byt, ktorý si určíte. Veci z lupu doveziem na stanovené miesto. Do Vianoc 50% zľava. Značka: Len seriózne.“
Názory na kradnutý softvér?
Je zaujímavé počúvať názory na kradnutie programov. Aj ľudia, ktorí inak majú v otázke inej trestnej činnosti celkom jasno, ba nevzali by ani len hárok papiera z kolegovho stola, dokážu pružne zmeniť názor, ak je reč o digitálnych formátoch.
Radi relativizujú a presúvajú zodpovednosť. Neuznávajú pojmy „krádež“ pesničky alebo „nelegálny“ Windows. Svoju podporu a súhlas s ripovaním DVD diskov či distribúciou crackov ospravedlňujú poukazovaním na vinníka - predajcu. Dozvieme sa o hnusnom Microsofte, ktorý drzo koristí, či o nenažraných vydavateľstvách, ktoré nevedia, čo majú pýtať za pár pesničiek.
Áno, ceny sú vysoké, ale to nám ešte nedáva právo ukradnúť ho.
Prečo sa kradne softvér?
Ľudia, ktorí ho kradnú, prosto zaplatiť nemôžu, väčšinou však skôr nechcú. Pritom získať sa dá ľahko. Málokto vie počítač skontrolovať, či na ňom nie je aj niečo nelegálne. Nie sú známe prípady sankcií. To sú ideálne podmienky na to, aby sa v celosvetovom meradle ukázalo, čo je človeku vlastné.
Ak si niekto skopíruje a doma nainštaluje nejaký program, väčšinou sa o tom nikto ani nedozvie.
Dnes je vo firme za to, čo majú zamestnanci v počítačoch, zodpovedný – majiteľ. To je vážny problém, pretože stiahnuť si v tichosti nelegálny program cez internet môže ktokoľvek za niekoľko sekúnd a nie je problémom ho v počítači trochu skryť, aby ho objavil len skúsený užívateľ. Ak sám šéf nie je práve systémovým administrátorom, je odkázaný na zamestnancov, ktorí sa medzi sebou, samozrejme, ľahko dohodnú. Je to ľudsky aj právne veľmi zaujímavá situácia, jeden z ďalších dôvodov, prečo sa u nás neoplatí držať vo firme existenčné ohrozenie s názvom „zamestnanci“.
11.11.2002