S Linuxom u psychológa
O slovných vojnách užívateľov počítačov...
V dnešnej poradni som sa rozhodol, že sa sám pôjdem poradiť. Stále mi vadia tie nekončiace spory Linux verzus Windows. Vo chvíli, keď niekto čo i len pípne proti Linuxu, ozvú sa desiatky rozhnevaných mužov – obhajcov Linuxu. Padajú nadávky, urážky. Zosmiešňovanie, irónia, bagatelizácia problémov s Linuxom, démonizácia Windows. Nenávisť, polopravdy, demagógia. Aj preto sa psychológ, s ktorým som sa rozprával, rozhodol zostať anonymný. Rovnako ako väčšina zástancov Linuxu v našich milých diskusiách k článkom.
Miro: Vadí mi, že už roky je medzi počítačmenmi tvrdý konflikt. Nadávky, urážky. Výroky typu „ak to nevieš, nechaj tak, ale hlavne nekritizuj“, alebo „Linux je skvelý spoločník, ale svojich priateľov si vyberá“. Čo by si o tom povedal?
Anonymný psychológ: Je to typicky minoritné správanie. Kto je vo výraznej menšine, má tendenciu k prehnanej obrane, keďže tuší možnosť likvidácie. Preto preháňa svoju obranu, bráni sa vopred, lebo keby sa začal brániť až v momente skutočného útoku z druhej strany, má pocit, že by už nevyrovnal silu. Musí mať permanentnú zotrvačnosť obrannej energie. To je rovnaké v národnostiach, etnikách, náboženstvách...
Miro: Na zvládnutie Linuxu sa treba všeličo naučiť, stať sa viac expertom. To mnoho ľudí odradí, asi aj preto je linuxová komunita „menšia“. Naopak, za Windows si môže sadnúť aj málo skúsený užívateľ a niekam sa vždy nejako dokliká. My od Windows kritizujeme práve náročnosť Linuxu, linuxáci nám, naopak, vytýkajú, že sme priveľmi leniví niečo si doštudovať.
Anonymný psychológ: Asi najvýznamnejšie je to, že Linux je hlavne skvelý vercajg pre tých, ktorí majú počítač ako PREDMET práce. (Servery, programovanie...) Windows je dobrý pre tých, ktorí v ňom „len“ robia – niečo celkom iné. (Píšu, kreslia, hrajú sa...) To je asi kľúčový rozdiel. Windowsákov vôbec nezaujíma nejaký „operačný systém“, často ani nevedia, čo to je. Windowsáci pohŕdajú debatou o tom, či je niečo lepšie. Ich tá debata vôbec nezaujíma. Ale linuxákov zaujíma priam bytostne. Je to ich práca a často aj koníček. Vyznajú sa výborne v operačných systémoch, poznajú ich silné aj slabé stránky. Takže vlastne medzi užívateľmi Windows a Linuxu NEMÔŽE VZNIKNÚŤ SKUTOČNÝ DIALÓG! Každý totiž hovorí o niečom inom. Windowsáci linuxákov prakticky nepočúvajú a to sekundárne linuxákov možno ešte viac dráždi.
Miro: Kde sa ale berie toľká agresivita v diskusiách? Tí ľudia od Linuxu predsa vedia strašne veľa, človek by čakal rozvahu a pokoj.
Anonymný psychológ: Je pravdepodobné, že skutoční experti v Linuxe sa do takýchto vašich debát vôbec nepúšťajú. Najhlučnejší budú asi tí menej skúsení. Nuž a potom je zrejmé, že tí, čo sú v počítačoch strčení hlavami a je to ich bytostný záujem, nemajú nadhľad. Sú to fachidioti. A pokojne sa môžu stať aj militantnými, lebo nedokážu mať nadhľad.
Miro: Nedostatok nadhľadu vyčítajú linuxáci práve nám, windowsákom... Tí ti ale teraz poriadne klepnú po prstoch! Takto drzo o nich si nik nedovolí hovoriť.
Anonymný psychológ: Nie som si istý, či vám nevyčítajú skôr to, že do Linuxu nedostatočne vidíte. Nadhľad pravdepodobne nemáte ani vy. Najlepší príklad sú návody na používanie rôznych softvérov a hardvérov, ktoré napísali technici/autori. Tým nerozumie žiaden užívateľ. Použiteľný návod pre užívateľa môže napísať len iný užívateľ.
Miro: Obávam sa, že za tento článok zas zinkasujeme kritiku, že drzo píšeme o Linuxe a pritom o ňom vlastne vôbec nič nevieme. Zrejme aj na teba padne pár kritických slov. Čo si myslíš – môže sa vlastne človek vyjadrovať o niečom, čo sám dokonalo neovláda?
Anonymný psychológ: Nemali by na mňa nadávať – veď ma dokonale nepoznajú z týchto pár viet... A pokiaľ ide o právo hovoriť, to často hovoril Glenn Gould, slávny a geniálny kanadský klavirista, že laik sa môže v porozumení hudbe dostať hlbšie ako skladateľ alebo interpret, lebo nie je ničím zaťažený.
Miro: Zvládnuť Linux pre človeka od Windows znamená plniť ono leninské „učiť sa, učiť sa, učiť sa“.
Našinec – pridájaný chybovými tabuľkami Windows a vychovaný nekonečnými reštartmi systému – však zažije veľké sklamanie, keď pochopí, že takáto tabuľka
nie je zjavenie, ani zlý sen, ale len dôsledok toho, že každý ľudský produkt je, žiaľ, nedokonalý. Linuxáci tvoria o Linuxe obraz ako o dokonalom, jednoduchom a spoľahlivom zázraku, človek to teda oprobuje a je sklamaný. Viac ako po celovečernom filme Tom a Jerry. Je to o falošnom očakávaní...
Možno nie je problém v Linuxe, ani vo Windows, možno ide len o konflikt, ktorý sa ako červená niť ťahá v povahe každého človeka, túžiaceho po živote v svorke či v tlupe. A s vlkmi v svorke treba vyť. Možno len preto fanúšikovia Slovanu nemajú radi internistov, internisti chirurgov, linuxáci windowsákov, veriaci neveriacich, komunisti nekomunistov. Zdá sa, že kým budeme nútení spolu zdieľať túto planétku, neprestaneme na seba vyťahovať – v tomto prípade len virtuálne – kyjaky. Nepomôže nič, ani to, že Čapek je povinné čítanie. A keď nás rozsadia na viaceré planéty, začnú medzihviezdne vojny. No nejako som sa zas rozrečnil. Ďakujem za rozhovor.
27.08.2001