767 slov proti Linuxu
Kacírsky pamflet.
Stale pises len o Window$, ale mozno by niekto chcel aj nieco poriadne, trebars Linux. Co tak urobit reklamu aj Linuxu?
Linux nepovažujem za systém, ktorý by som v súčasnosti mohol s čistým svedomím odporúčať ako hromadne použiteľnú a plnohodnotnú alternatívu Windows. Pokojne kričte, že som linuxový rasista.
Pre tých, čo nevedia: Linux je operačný systém. Je menej „užívateľsky prítulný“, ale bezpečný a stabilný. Percentuálne zastúpenie počítačov s Linuxom je u nás podľa najnovších údajov 2 až 4 percentá, čo je prakticky ešte nižšie ako percentuálne zastúpenie homosexuálov oproti heterosexuálom.
Linux už robí tučniačie kroky aj smerom k intuitívnosti ovládania. Súčasné verzie už skoro na prvý pokus nainštaluje aj prezviedavý laik ako ja. Dá sa „skúšobne“ nainštalovať aj na existujúci disk s Windows tak, aby sa normálne spustil, bez nutnosti formátovania harddisku. (Deti, toto doma neskúšajte, ak máte nezálohované oteckove dáta! Jedna zle volená odpoveď pri inštalácii – a ste celkom bez nich.)
Pohľad na Linux rozvaľujúci sa na disku s „živým“ Windows. Žiaľ, neviem vám z neho priniesť obrázky, inštalovať v ňom programy, uložiť súbor na disk či disketu. Musel by som sa to všetko naučiť a na to nemám žiadny dôvod, ani veľa zbytočného voľného času.
Hlavný argument stability a bezpečnosti Linuxu oproti nespoľahlivým a nie bezpečným Windows 9x už zastaral. Windows 2000 aj pripravovaný Windows XP sú stabilné a bezpečné systémy.
Najčastejším argumentom, prečo máme prejsť na Linux, býva jeho cena – vraj je zadarmo aj s tisíckami aplikácií.
V zmysle: načo platiť Microsoftu a iným škaredým gigantom, keď na tejto platforme urobíte to isté, ibaže zadarmo a lepšie. Tak to nie je pravda.
„Linux zadarmo“ ako argument neobstojí. Ak ho chcete ako komplexný balík s podporou, kupuje sa. Nutnosť učiť sa s ním robiť je tiež vyčísliteľná ako nezanedbateľná investícia času a energie.
Pokiaľ ide o „zadarmo programy“, tak na bežné potreby softvér nájdete, len neviem, načo na bežné somarinky používať taký náročný a robustný systém. Naopak, v profesionálnej oblasti ako DTP, CAD, hudba, videostrih, kde by sa vážne oplatilo bežať v stabilných Unixoch, softvéru ani drajvrov niet.
Drajvre – boľavé to miesto. Veľa výrobcov hardvéru Linux ignoruje, preto veľa zariadení v Linuxe nerozdýchate. Na niečo síce nájdete drajvre od tretích firiem, ale bez záruky. Ak vaša zvuková karta/tlačiareň/ploter nemá drajvre, je koniec a pod Linuxom si s ňou nepípnete/nestrieknete/neškrtnete. (Ibaže by ste si napísali vlastný ovládač:-).
Ani nekompatibilita s okolitým svetom, spokojne si hovejúcim pod ťažkou čižmou Microsoftu, nie je zanedbateľný moment. Má dva hlavné prejavy: viaceré firmy komunikujú vo Worde a v Exceli. Ak sa objaví jedna, ktorá by prešla na čokoľvek iné, v okamihu je identifikovaná ako „zdroj problémov“.
Predstavte si sekretárku, ako lamentuje, že zasa dostala mail od TEJ FIRMY, čo vždy posiela TIE NEOTVORITEĽNÉ súbory. Ušetrených pár tisíc na softvéri môže TÚ FIRMU zbytočne diskvalifikovať ako problémového partnera.
Ľuďom od Linuxu sa takýto argument nezvykne páčiť a radi by videli sekretárky, ako pred otvorením cenníka dokument konvertujú a míňajú čas na podobné zaujímavé rozkoše. Alebo ešte radšej, aby večer namiesto štrikovania pri Haline Pawlowskej špekulovali o dávkovej invokácii príkazu ls –lr z komandlajny pre prehľadnejší výpis obsahu adresára.
Druhý problém nekompatibility s okolím: píšete a zrazu neviete, ako sa trebárs napíše písmeno ß. Ak pracuje v Linuxe, tipnite si, koľko kolegýň z vášho poschodia vám dokáže poradiť? Vo Windows asi každá. S menej známym softom vám pomôže málokto. Musíte sa to dobifľovať a venovať tomu proste svoj čas.
Na zvládnutie Linuxu a aplikácií pod ním pracujúcich treba, žiaľ, investovať veľa času. Kto ho zaplatí? Firma? Prečo by to robila, keď s Windowsom sa to vždy nejako utrasie?
Linux sa teda podľa mňa v súčasnosti hodí skôr na špeciálne úlohy, na servery, firewally, programovanie, ale to nie je masovo použiteľná záležitosť. Začiatočník ťažko nájde rýchlu a jednoduchú podporu, radu, pretože komunita linuxákov je veľmi neúprosná – začínajúcich zosmiešňujú, stačí nakuknúť na ktorékoľvek fórum. Kto chce „rozbehať“ Linux, musí sa pripraviť na týždne až mesiace nejasností, štúdia, laborovania a hľadania riešení, keď sa namiesto práce musí učiť myslieť ako Linux, vidieť ako Linux a najlepšie – stať sa tak trochu Linux.
Linux sa stal aj symbolom životného postoja, výrazom protestu voči existujúcej autorite a uniformite. Linux prežívajú mnohí ako svoju osobnú až intímnu vec. U nich potom akýkoľvek náznak pochybností o Linuxe zákonito vyvolá prudko nepriateľské a útočné reakcie typu „kto nelinuxuje s nami, je hlupák a treba ho verejne ponížiť“. Neraz vulgárne a anonymne, vždy však „zvrchu“, v zmysle „Ja som linuxák, kto je viac?“. Mnoho ľudí si preto radšej ani netrúfa zobrať meno Linuxu do úst nadarmo. Boja sa, že dostanú virtuálne po prstoch. Bezpečnejšie je velebiť ho. Vlastne som celkom zvedavý, čo si zliznem za tento pamflet… Teraz je predsa módne a bezpečné Linux velebiť a písať o jeho rozmachu. Tak, kat, tni!
23.07.2001