Veľa psov – zajacova smrť…

Pozor na on-line komunikáciu a pripojených kamarátov. Môžu vás vyčerpávať až natoľko, že začnete zanedbávať to, čo ste pôvodne chceli robiť.

Keď sme niekedy koncom roku 1997 začínali skúšať ICQ, už boli registrované vyše 4 milióny používateľov. Veľké nadšenie pre efektívnu komunikáciu „pohltilo“ mnoho z nás a tak nebol problém nájsť si na internete známych a navzájom sa vidieť a rozprávať. Spolu s e-mailom a službami ako IRC to bolo doslova dokonalé. Každý sa videl z každým.

Zrazu som na svojej obrazovke videl mená mnohých príjemných ľudí. Ak zablikali, znamenalo to, že hneď môžeme hneď niečo prebrať, spýtať sa, pokecať… Úžasná vec!

No postupne sa začali niektorí predtým „skalní“ z ICQ strácať. A strácali sa práve tí najobľúbenejší, najskúsenejší. Tí, čo vždy vedeli poradiť, pomôcť.

Čo sa stalo, že dnes, keď je k dispozícii oveľa viac efektívnych nástrojov on-line komunikácie, nenájdete už tak ľahko tých najskúsenejších? Skrývajú sa, už nie sú pre verejnosť poruke.

Ak sa na internete niekto osvedčí, že pomohol, alebo poradil, jeho dobré meno sa šíri rýchlo. Taký človek máva postupom času čoraz viac e-mailov, on-line správ aj od cudzích ľudí, ktorí prosia o pomoc spravidla s maličkosťami, riešiteľnými neraz len jednou-dvoma vetami.

Len pes by neodpovedal, keď riešenie je prosté. Trebárs nejaký neborák si vymazal cenné fotky z dovolenky a chce sa poradiť, či nie je šanca… A vieme, že šanca je, stačí poslať linku na stránku, kde to je popísané. Práca na 30 sekúnd, aj s odpoveďou…

Žiaľ, každé ohlásenie sa niektorého z komunikačných kanálov znamená väčšie, či menšie vyrušenie. Je to ako keď vám zazvoní telefón. Malo by sa prestať robiť to, čo práve robíte a malo by sa ihneď začať komunikovať s tým, čo sa ozval.

Vyrušenie znamená čas. V momente, keď začnete riešiť problém „Niekto niečo chce. Kto to je a čo chce?“ spustia sa neviditeľné stopky, akýsi taxameter. Sekundy ubiehajú a vaša pôvodná práca stojí. Prejde niekoľko desiatok sekúnd, problém je vyriešený, človek na druhej strane spokojný. Už za chvíľu sa pomyslené stopky budú dať vypnúť, len čo si spomeniem, čo som to vlastne robil… Aha… už viem. Písal som. Kde som bol. Hmm, hmm. Áno, tu. Čo som to práve chcel napísať? A človek sa pomaly dostáva do pôvodného tempa práce. Nie okamžite, návrat trvá niekedy aj desiatky sekúnd.

A tak zo zdanlivej banality (napríklad nájsť na webe linku, skopírovať a poslať) môžu vzniknúť ako nič dve až tri minúty, kým sa človek vráti k pôvodnej úlohe.

Niektorí ľudia to nechajú dôjsť až tak ďaleko, že ich niekto (alebo niečo) vyruší doslova každú chvíľu. A nie je tak jednoduché preladiť sa raz na písanie, potom krátky rozhovor, neskôr na e-mail. K tomu RSS čítačka každú chvíľu kvíka, že v obľúbenom časopise pribudli nové články, e-mail bliká, že máte 6 drzo neprečítaných správ a akýsi program zbytočne oznamuje, že práve z internetu stiahol nejaké nové updejty.

Človek spravidla nežije z toho, že sa rozpráva s ľuďmi, ale má nejakú konkrétnu prácu. Od istého počtu správ, udalostí a vyrušení sa pôvodná práca už prakticky nedá vykonávať.

Normálne nastavený Windows s „vhodne“ zvolenými programami a komunikátormi môže predstavovať trvalú informačnú masáž, ktorá vás takmer nepretržite bude častovať novými a novými podnetmi, ktoré vás odvádzajú od pôvodnej práce.

Ak sa vám cez deň ozve napríklad desať ľudí s maličkosťami, je to bežne strata času vyše pol hodiny. O to dlhšie musíte zostať v práci, ak máte stihnúť to, čo musíte. A pokračujme v úvahe – čo ste spravili v tomto čase? Skoro nič! Možno poslali nejaké skopírované URL adresy a napísali zo 4 holé vety. Asi taká je efektivita on-line komunikácie. Mimoriadne nízka, pretože prepnutie sa z jednej činnosti do inej zaberá priveľa času.

A tak sa stane, že odpojenie jednotlivých komunikačných kanálov býva jedinou cestou k tomu, aby mal človek pokoj a mohol sa živiť svojou vlastnou prácou. Internetom totiž vo veľmi veľkom percente prípadov prichádzajú požiadavky na bezplatné službičky a maličkosti. Nie lukratívne zákazky. A za splnenú službičku vám vaši známi dajú jedinú odmenu – šíria vaše dobré meno ďalej. „Spýtaj sa ho, vyzná sa, poradil aj mne…“ Také e-maily znamenajú ešte viac elektronických útokov na neboráka, ktorý zostal pripojený…

Ak teda používate on-line komunikátory typu mobilný telefón, ICQ, Skype, IRC, e-mail, RSS…, nezabudnite si z času na čas spraviť akýsi krátky audit, či vám táto komunikácia prináša viac zisku, ako strát.

Komunikátory sú nástroje, ktoré sa dajú používať dobre, aj zle.

Ak máte pocit, že internetová komunikácia vám už začína prerastať cez hlavu, prestaňte slúžiť nástroju. Komunikátory sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Spravte rošádu. Nie ste povinní byť on-line.

10.02.2005

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: