Prečo dobrovoľne nepočúvam rádiá

Verklík. Rádiá dnes tuším plnia úlohu kazeťákov. A to značne plytkých. Kedysi bolo dostupnej hudby málo a tak sme si ju nahrávali. No dnes v rádiách dávajú stále dookola to isté.

Akákoľvek stupidita sa dá zhitizovať donemotným opakovaním.

Toto tvrdenie som začal hlásať pred mnohými rokmi ešte ako člen nejakých tých amatérskych kapiel. Stačí si zobrať primitívnu melódiu (melódia nie je podmienkou) a hrať ju (napríklad na skúške) dostatočne dlho a začne sa vám páčiť. Na podobnom princípe pracujú aj rádiá a generujú hity.

Donedávna som chodil do posilňovne, kde furt dookola otáčajú jednu kazetu. Niekoľko stupídnych hitov sa točí stále dokolečka, ako keď si šteňa naháňa vlastný chvost. Po pol roku ma to donútilo kúpiť si MP3 prehrávač. Akože nič v zlom, ale tie hity, čo tam idú sa nedajú zvládať. Aspoň nie denne 2×. Nie je to liek.

Potom sme prešli do inej posilňovne a tam zas reve rádio. Po pár dňoch som sa bol opakovane pozrieť, či naozaj ide o rádio. Niekoľko hitov sa tam totiž točí denne stále dookola, celkom, ako keby to šlo z kazety. Počas tréningu si zakaždým obseriem (diplomatickejšie to povedať odmietam) niekoľko miestnych oberstupidít, kde sa nejaký pablb pomocou až troch tónov melódie hodnej škôlkara pri klavíri snaží nájsť záchranný pás. Keď sa mu to stále nedarí, zvýši o oktávu a bľačí ešte menej príčetne. „Více téhož“ ako gradácia vždy funguje, stačí zosilniť a kultúra je hneď silnejšia. Oproti tomu ktorýkoľvek mikrožbirčí hit znie ako hit hodný prváčika. Z pomocnej, ale aj to je pokrok. Akordy síce stále len tri, ale tónov melódie je viac. Tuším až päť. Aj slov v texte – s tými treba šetriť. Intelektuálnu masáž strieda depresívne rezignovaná duchaplnosť hodná predsedu vlády, z ktorej sa dozvedáme, že keď to nejde, tak to nejde. Ideálny hit do posilňovne, fakt.

Ak, nebodaj, príde hovorené slovo, je zle. Spíkri sú síce majstri improvizácie, ale vlastne ani nič iné, ako improvizáciu už veľmi nevedia. Sú výborní v plnení času počtom slov. Slovná hnačka, intelektuálne sterilná. Naliehavý hlas spíkra vám odníme vlastné myšlienky a vtiahne vás do vnímania ničoho. Možno sa vám zdá, že to tak má byť, že je to fajn. Nuž čo. Čas možno zabíjeť na mnoho spôsobov.

No a potom reklama. Naliehavá, stresujúca, falošná. A bum, bum, bum, už sa nám valí ďalší hit!

Väčšina slovenskej „hudobnej“ produkcie je značne simplexná. Tu už nejde ani o stredný prúd, ako skôr o strednú bažinu. Uviaznete v nej a ďalej sa už nedostanete. Venovať svoje uši a čas do tejto produkcie znamená nespoznať nič iné. Obeť rozhlasu má pocit, že keď TO už hrajú v rozhlase, musí to byť jó sakra niečo. A keď to počujete desiaty krát, máte pocit, že to tak vlastne asi má byť. A nakoniec sa vrátime k starému hulákaniu „v dolinááách trasú sa ovčie stáda“.

Za socializmu bol predpis, koľko percent hudby mohlo byť kapitalistickej, koľko socialistickej a koľko československej. Počúvajúc rádiá sa mi zdá, že taký zákon asi platí dodnes.

No je možné, že poslucháč sa týchto pesničiek dožaduje. V takom prípade som zas mimo. Zaklapnem na uši slúchadlá a pustím si tam niečo onakvejšie. Napríklad zvuk vtákov spievajúcich v lese.

21.08.2007

Komentáre k článku: Prečo dobrovoľne nepočúvam rádiá

  1. jozulo 03. 04. 2008

    vsetko je peniazoch…kto ich ma, tak si robi co chce. ak by si prisiel do radia expres…dal na stol vreco penazi a povedal, ze nech denne 30 krat hraju Prsi, prsi… tak nie je problem.

  2. ada 30. 12. 2008

    preco stale nieco riesis?zacni pisat basne kde vylejes svoje pocity aj tak tymto nic nedosiahnes…

  3. yelenev 31. 05. 2009

    Vynimocne ma autor pravdu, a len jedovato neprska ako v ostatnych clankoch! Expres a spol. je neskutocny brakovy kolkvratok. Ak by som bol zamovrazedny atentatnik, uz mam celkom jasno na koho by som zaatentatil.

  4. ataman 12. 10. 2012

    Hej, „yelenev a ada“ vy dvaja stále nechápete, o čom je voľba vyjadrenia slobodného názoru! Iba „jozulo “ to pochopil. Ide o to, že tzv. hudobný redaktor nemusí byť iba zamestnanec, ale aj SZČO ako dealer nahrávok do rádia. Jedno odohratie priemerného braku /slovenského/ stojí rádio asi na 6000 Sk /200€/ zahraničného vyššie.
    Z toho sú percentuálne podiely pre promotéra, skupinu, spaváka, vydavateľa CD, SOZU, atdˇ. Takže ak mám kamaráta v Rádiu ako hudobného redaktora, /ktorý mi ten kšeft sprostredkuje/, napr. F.Hora,
    R.Bomboš, a plno iných protežovaných indivíduí, prachy sa sypú, jedna radosť. Napríklad jedna otrepka od J. Kirschner bola denne premieľaná aj 5 až 8 krát súčasne na všetkých 16 Rádiách slov.éteru.
    Tak si to vynásob a uvidíš, koľko to sype.Ale čo tam potom po poslucháčoch!!! Na tých nas rať, Platí len JEDNO pravidlo: Koľko máš známych a kamarátov v hudobnej, vydávateľskej, redaktorskej,
    a inej hudobnošmelinárskej branži – toľko razy si boháčom!!

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: