Pozornosť na predaj

Aby zarobili, pokúšajú sa výrobcovia a predajcovia strhnúť našu pozornosť za každú cenu. Aká je vlastne cena našej sústredenej pozornosti?

Často čítam životné príbehy rôznych ľudí, ktorí sa snažia chudnúť. Mávajú spoločnú črtu. Mnohí ľudia dnes nemajú čas. Nemajú čas na veci zásadnej, životnej dôležitosti. Nestíhajú prečítať si knihu o stravovaní, nedokážu si nájsť hodinku na pohyb.

To podstatné, čo ovplyvňuje naše zdravie, našu spokojnosť často odsúvame až na koniec v zozname úloh dňa. Postupne vybavujeme všetky možné povinnosti, ale nestíhame sa v pokoji najesť, pravidelne napiť, niekedy ani len aktívne odpočívať. Snáď zajtra.

  • Ako často si môžete len tak poležať?
  • Príjemne podiskutovať, alebo pomlčať s kamarátmi?
  • Ísť na výlet s gitarou a zaspievať si?

Kým je človek mladý, stihne viac vecí, ale príde dospelosť a povinnosti, ktoré nás postupne odcvaknú od mnohých aktivít, ktorých sa vzdávame len neradi.

Ako je to, do čerta, možné? Veď žijeme v dobe, kedy veľa práce za človeka prebrali ťažké i ľahké mechanizmy, stroje. Máme rýchle autá, lietadlá, mobilné i stabilné telefóny. Počítače uľahčujú a zefektívňujú prácu, môžeme sa on-line rozprávať s človekom zo zámoria. Tak ako je možné, že máme čoraz menej času?

Zdá sa, že problém môže byť v naliehavosti, s akou sa o našu pozornosť ruvajú tí, čo na nej zarobia.

Reklama je všade

V zásade našu pozornosť odsávajú reklamy. Samozrejme, nie takto priamo. Nikto by si dobrovoľne reklamy dlho neprezeral. Preto sú nám servírované v menej priamej podobe. Je to rovnaké, ako keď psovi chcete dať pilulku. Zabalíte ju do nejakej maškrty.

Idete z práce. Vaše oči sú takmer nepretržite bombardované reklamou. Bilboardy, plagáty, pútače. Na električkách i autách sú tváre a naliehavé nápisy. Vchádzate do brány svojho domu, na ktorú nejakí inštalatéri nalepili samolepku so svojím číslom. Zavolajte v prípade havárie i prerábky. Zo schránky sa na vás vysypú reklamné časopisy a letáky. Zľavy, jedinečné šance, najlepšie ponuky pre menej chápavých. Vo výťahu sa na vás mračí reklama výťahárov. Úplný servis. Doma si spravíte Neskafé v kávovare Filips, zapnete si televízor Pejnésounik. Chcete predsa vidieť svoj seriál. Obľúbila vám ho televízia. Dávajú v nej totiž len to a vy ste si zvykli rovnako, ako sa v správnom čase zletia holuby na zob ku oknu penzistky, ktorá ich tam pravidelne kŕmi. Televízia však nepúšťa program preto, aby vás pobavila, či poučila. Potrebuje k televízorom prilákať percipientov reklám. Akonáhle je relácia v najlepšom, preruší sa a už zas sa na vás valí reklama na prášky, vložky, žuvačky, banky, pôžičky.

Vypnete televízor a sadnete si k internetu. Aj tu sa o vašu pozornosť bijú autori miliónov webov, miliardy stránok. A vedľa nich – reklamy. Medzi tým spoza okna počujete hlas z ampliónu, ktorý pod domom z auta ponúka odkúpenie starého nábytku. Vtom vám na mobil zavolá milý hlas panej, ktorá vám ponúka stotisíc korún ako darček – stačí si vyzdvihnúť ich kreditkartu a hneď ste zadarmo boháči. Aspoň troška, aspoň na chvíľku.

Zo všetkých strán sa na človeka valia reklamné výzvy, odkazy, ponuky. Pracujú na nich profesionáli, aby reklamné posolstvo bolo čo najúčinnejšie. Keď nezaberie elegancia, skúsia duchaplnosť. Keď sa ľuďom zunuje duchaplnosť, nasadia primitivizmus, nevkus, vulgárnosť, krv, sex, ticho, hluk, čokoľvek. Raz zaberú jednoduché tvary a inokedy gýč. Márne o reklame čokoľvek poviete. Komunikujete s ňou. Či už sa vám páči, hnusí, alebo ju naschvál ignorujete – komunikujete s ňou, vnímate ju. Je skrytá v článkoch, ktoré sa tvária, ako keby nič. Je ako facka, keď vám z billboardu priamo ponúka autiak za pár korún (len s doživotným splácaním). Je ako stav ohrozenia, keď sa z rádia valí najnaliehavejší hlas ponúkajúci tie najfantastickejšie zľavy.

Márne si budete myslieť, že reklame môžete uniknúť. Nepodarí sa vám to.

Reklama je spam

Oberá nás o čas a pozornosť, zvyšuje podnetovú hladinu. Za deň prijmeme bežne aj stovky rôznych odkazov, informácií, ktoré ste prijať nechceli, nepotrebovali a nemuseli. Keď k tomu prirátame požiadavky v práci a v rodine, získame súčtom vcelku solídnu informačnú záťaž, ktorá útočí na naše zmysly. Veľká väčšina z týchto informácií je pre nás celkom zbytočná, ale neodbytná.

Jasné, výrobcovia potrebujú predať, chcú zarobiť. Tak si zaplatia takú reklamnú masáž, ktorá bude účinná, ktorá doľahne k väčšine ľudí. Časť z týchto ľudí tovar kúpi. Funguje to. Všetko ostatné je druhoradé, posádku nebrať do úvahy.

Žijeme rýchlu dobu, charakteristickú pestrou paletou možností a ponúk. Z lákavých vnád nakoniec okoštujeme len niektoré a aj tak sa zdá, že čas beží akosi prirýchlo, že nestíhame spraviť ani bežné práce. Čas, ktorý by sme mohli venovať sami sebe nám je odsávaný v podobe tisícov e-mailov s reťazovými a recyklovanými vtipmi, čítaním aktualít v novinách a časopisoch, ktoré sa nás vlastne vôbec netýkajú.

V informačnom hurhaji je neraz veľkým problémom odlíšiť veci súrne a dôležité. Väčšinou uprednostníme tie súrne. Občas však stojí za to pozastaviť sa nad tým, či spôsob života, ktorý žijeme vyhovuje nám, ktorí ho žijeme.

Technológie nás dokážu vtiahnuť a zaujať. Internet a počítače poskytujú mnoho intenzívnych podnetov a zábavy. Poskytujú ich zdanlivo bezpečnejšie, ako by ich ponúkol bežný život. Mladí ľudia, ktorí venujú počítačom veľa času, môžu byť expertmi na mašiny a siete. Ale možno si nedokážu udržať kamaráta, alebo nájsť priateľku. Za počítačom sa cítia bezpečne – neriskujú neúspech. Počítač umožní únik z reality. Nedostatok skutočného sociálneho kontaktu má za následok sociálnu neskúsenosť.

Atraktívny svet virtuálnych technológií môže človeka celkom pohltiť.

  • Každý asi poznáte ľudí, ktorí kdekoľvek sú, stále s niekým telefonujú. Žijú svoj život cez telefón, prítomní ľudia nie sú dostatočne zaujímaví.
  • V mnohých rodinách sa po príchode domov zapne televízor a tým zároveň končí komunikácia. Teraz nehovorte, sú správy. Potom detektívka. Potom seriál.
  • Kde sa nedá pozerať televízor, často znie rádio. Málo duché „pesničky“ striedajú intelektuálne sterilné slovné chumáče nič nehovoriacich, ale občas aspoň situačne vtipných spíkrov.
  • Vo chvíli voľna zas listujeme v novinách a časopisoch, aby sme sa dozvedeli banálne príbehy cudzích ľudí, ktoré sa nás síce vôbec netýkajú, ale aspoň tam sú pekné, farebné obrázky.
  • A potom do noci surfujeme po internete, pretože na máloktorej stránke nájdete kliknuteľné tlačítko: „Toto je posledná stránka internetu, už ste videli všetky. Kliknite sem a vypne sa počítač. Choďte už spať.“ Klikáte a skúmate stránky, obrázky, lebo čo ak práve ten ďalší klik obsahuje ten najlepší vtip, najmúdrejšiu myšlienku, či najlepšiu pesničku?

To všetko s nami robí reklama a médiá. Robí to preto, aby sme dostali chuť vlastniť najnovšie vibračné žiletky na holenie, nové auto, lepší mobilný telefón, novší digitálny fotoaparát. Keď už si odpracujeme potrebné hodiny, zistíme, že tovar ktorý sme tak nutne potrebovali nie je zas až tak dobrý. Má krátku životnosť. Je vyrobený len na to, aby sme ho kúpili. Nie nato, aby sa dal dlho používať. A tak generujeme obrovské skládky odpadu, za ktorými sa dá tušiť množstvo zmárnenej ľudskej práce a času.

Človek by čakal, že počítače a stroje nám uľahčia prácu a život. Zároveň však vytvárajú množstvo nových úloh a nové práce. Reklama nás navnadí na drahé snežné brvná, či ako sa volajú snowbordy. K tomu viazanie, špeciálne gate, nejaký plecniak. A za pár dní na horách zaplatíte pekných pár desiatok tisíc. Treba – veď sa musíte zrekreovať. Na všetko to vybavenie ste predsa pracovali poriadne tvrdo. Je to ako keď si šteňa naháňa vlastný chvost.

A tak máme oveľa menej času. O zvyšok sa pobijú médiá. Ak sa necháme povoziť na kolotoči 21. storočia, zaplatíme za to dosť draho. Zbavuje nás času, ktorý máme sami na seba. Pohodlie oslabí.

Z túžby prežiť život v nasýtenom stave, bezpečí a s príjemnými ľuďmi reklama vytvorila jednoduchú túžbu po konzumácii.

  • Chceš byť s priateľmi? Kúp si cukríky.
  • Chceš byť in? Kúp si fľašu limonády.
  • Chceš? Požičaj si. Staň sa rukojemníkom banky trebárs aj na doživotie.
  • Žiješ? Plať.

Človek funguje jednoducho. Čo sa mu zapáči, to chce. A tak podstatné je, aby vám to bolo ukázané. Za každú cenu. Ak vás upútajú, ste ich. Vy, váš život, aj vaša práca.

Snažte sa čo najviac a najrýchlejšie kupovať lákavé novinky, kým sa aj z vás nestane odpad rovnako, ako z vecí, na ktoré sme roky pracovali a už dávno nefungujú.

10.04.2007

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: