Naklonený ústav - 06 - Piate poschodie
Zo šuflíka 1985 – 1993. Upozornenie: Mená, názvy a príbehy použité v texte sú vymyslené. Akákoľvek zhoda s realitou je náhodná.
5. poschodie
V zasadačke sa práve konala krátka dvojhodinová desaťminútová operatívna porada na plánovanie zimy. Od kuriča bolo zistené, že na zimu treba zaistiť 50q uhlia. Vedúci kotolne však určil 40q uhlia a prihlásil hrdý socialistický záväzok „Zvyšovaním znižovania uhlia za česť súdruhov v baniach“. Vedúci centrálnych dielní zredukoval číslo na 35q a tiež prihlásil akýsi záväzok.
Číslo 35 sa riaditeľovi nepozdávalo a tak ho zmenil na 28,5q, čo predložil na schôdzi. Výsledok schôdze však na centrálnej hospodárskej správe zhliadli ako premrštený, pretože poznajú ľudí a každý predsa pýta radšej viac. Schválili 14q uhlia. Na sklade však bolo len uhlie II. kvality a aj z neho do VÚTP mohli vyskladniť len 8q.
Námestník pre kvalitu, keď sa od kuriča dozvedel, že z dodávky uhlia prišlo fyzicky len 6q uhlia II. triedy vypočítal, že to na zimu nestačí. Riaditeľ preto nariadil, že zima začne 15. decembra a skončí 15. januára. S tým sa pracovníci rozišli.
Vedúceho však privábili zvláštne zvuky, vychádzajúce z kancelárie Maxigregoriusa Brégešiho. Zistil tak, že M. Brégeši si v kancelárii chová v prevrátenom trezore prasa, ktoré dostal od švagra, ktorý pracuje v JRD. Keďže vedúci dostal mozgovú mrtvicu, nestihol vysloviť zákaz. Pozoruhodnou je aj skutočnosť, že prežil prevoz do nemocnice. Možno preto, že ho zobrali v riaditeľovom aute a nevolali sanitku.
Neprítomnosť vedúceho M. Brégeši okamžite využil tak, že nasypal do kávy tajomníka Zlatého jed na potkany. Žiaľ tajomník zistil, že káva nie je v poriadku a spravil si inú.
Chodbou prebehol zúrivo Grošlák. Niesol balík kopirákov, z čoho bolo možno usúdiť, že je veľmi rozčúlený.
Spôsobil to vedúci, ktorý zvolal nečakane poradu.
V zasadačke sa vedúci ujal slova ešte skôr, než by tam ktokľvek stihol prísť. Začal zhodnocovať výsledky práce za minulé obdobie. Ako prichádzali jednotliví pracovníci, nasledovli referáty, koreferáty na tému, či dvojmesačná neprítomnosť referentky Dagmar Plýživej na pracovisku je, alebo nie je absencia. Ako dôvod neprítomnosti uviedla vtedy okolnosť, že je jej v kancelárii smutno a viac neprišla.
Ctirad Grošlák žiadal pre ňu exemplárny trest. Vedúci rezortu vyhlásil, že súdružka Plýživá absenciu nemá, pretože je to mladá funkcionárka s veľkými ambíciami (ktorá s ním spí). Súdruh Grošlák oznámil, že súdružka Plýživá absenciu má. Sekretárka Paprčková zvrieskla, lebo jej po notese prebehol pavúk.
Prednosta zfialovel a vybehol zhltnúť Meprobamat. Zhltol štyri. Po návrate reval 10 minút na kolektív o jednote stanoviska a názorov, zodpovednosti, straníckosti, súdružskom porozumení a debilných jednotlivcoch, pričom zvrhol zo stola vázičku s kvetmi. Nakoniec otvoril diskusiu.
Konečne zavládlo ticho, ak nerátame jeho udýchaný chrapot.
Vedúci pretiahol
– Tááák a teraz hovorte, nie po chodbách.–
Väčšina zamestnancov si pre istotu dala do kníh a časopisov záložky a začali sa tváriť zúčastnene. Iba samostatný technik Jarčiarik sa nepohol, pretože spal.
V miestnosti hrobové ticho.
Asistentka Kiššová, maskovaná predsedovým chrbtom spravila grimasu na laboranta Mikušku. Grimasa sa čímsi podobala na nelichotivé momenty chovania súdruha prednostu. Neskúsený laborant začal náhle puchnúť a očervenievať. To si všimol aj ašpirant Mikuška a obaja prepukli do rehotu.
Prednosta vyskočil tak prudko, akoby pod ním niekto podryl autoritu a začal ziapať o vyvodzovaní dôsledkov, trieskajúc päsťou do stola. Ing. Krdličková úslužne prestavila vázičku s kvetmi na vedľajší stôl.
Prednosta na 5 sekúnd stíchol, kým mu došlo, čo sa tu deje. Potom už nedokázal artikulovať. Prestal vyslovovať slová a začal ryť, pričom mu z ľavého kútika začali vytekať sliny. Zapisovateľka znepokojená. Kolektív opäť číta, samostatný technik Jarčiarik ďalej spí.
Slova sa pre istotu ujal ideový referent Kudla s referátom na tému: „My a naša práca stojíme v pevnom šíku proti znečisťovaniu nášho brigádneho rajónu (7 – 11 schodík medzi tretím a štvrtým poschodím)“. Referát mal 48 klapaných strán (perličkou). V jeho závere bdel už len referent a prednosta.
Prednosta preniesol dlhú zmierlivú reč o vkladaní dôvery a o potrebe rastu kvality práce. Pri slovách o individuálnom prístupe a iniciatíve začal samostatný technik Jarčiarik chrápať. Kolega Jenby ho nenápadne drgol. Jarčiarik sa však nezobudil, ale zrútil zo stoličky.
Prednosta zmkol a sladkokyslo sa usmial, pretože už cítil blahodárne účinky Meprobamatu. Slova sa preto ujal vedúci pracovných problémov:
– Súdruhovia. Hromadia sa nám sťažnosti ohľadne brechania psa Jána Ždiebika. Sťažnosti sa týkajú jeho brechania, ktoré vyrušuje. Občas niekoho pohryzie. Je síce privazaný na reťazi, ale tá reťaz má asi 20 metrov. Navyše reťaz mu nebráni štekať. Vaše sťažnosti som predniesol na plenárke ROH a zostavila sa komisia, ktorá štekanie psa Jána Ždiebika prešetrí. O výsledku vás budeme informovať.
Do ticha zaznelo odkiaľsi zvonku:
– Nech už konečne niečo robia s tými výsledkami, tak už robte niečo s tými výsledkami, vy máte vývoj! –
13.02.1993