Diel 28 - Rozdiely v druhoch syntézy

Na viacerých miestach sa zmieňujem o rôznej kvalite zvuku na rôznych zvukových kartách.

Táto ukážka MIDI súboru by mala u vás nejako zahrať. Ako - to dosť závisí na tom, akú máte zvukovú kartu. Pre porovnanie som pripravil niekoľko MP3 ukážok.

OPL syntéza

AWE32, Soundblaster a skoro každá s nimi kompatibilná karta má takzvanú OPL syntézu, je to taký nesmierne primitívny syntezátor. Nechcem sa hádať, či sa to nevolá FM syntéza, alebo ako to je, je to už dávno, nepamätám sa. Vie generovať jednoduché sínusoidy, či inak pravidelne kmitajúce priebehy a šum. Kombináciou týchto prvkov generuje zvuk, ktorý je veľmi umelý a v dnešnej dobe takmer nepoužiteľný. Navyše nie je ošetrená žiadnym efektom. Zvuk je preto tvrdý. Ukážkový súbor hrá takto cez OPL syntézu. To skreslenie bicích nie je skreslenie, ale činel, ktorý sa OPL syntéza pokúša simulovať šumovým generátorom.

V súčasnej tanečnej hudbe sa znova dostali do módy takéto analógovo znejúce zvuky. Môže sa stať, že sa vám práve OPL syntéza nakoniec môže hodiť. Celú kapelu na nej nezahráte, ale sólový nástroj - ak sa mu málinko pomôže chorusom a hallom môže hrať v niektorých situáciách celkom použitelne - brutálne a jačavo. To sa dnes nosí :)

Wavetable AVE 32

Keďže z horeuvedených zvukov OPL sa každému ježili vlasy, výrobcovia čoskoro prišli s novým riešením, odkukaným z trendov skutočných syntezátorov. Technológia priniesla možnosť samplovať, vzorkovať zvuky. AWE 32 bola jedna z prvých kariet, ktorá túto technológiu podporovala. (Predtým bolo pár kusov vo forme zásuvných modulov, napríklad WaveBlaster, s bezvadným zvukom, ale bez efektov.)

Na ukážke púšťam rovnaký MIDI súbor cez štandardnú zvukovú banku AWE 32. Aj keď AWE má v banke zvukov použité mimoriadne krátke sample, výsledný zvuk je veľmi príjemný. Na môj vkus však AWE hrá mäkko, neagresívne. Je to spôsobené hardvérovým nastavením, kedy prvých pár zlomkov sekundy sampel nehrá, iba sa zosilňiuje. Neviem prečo to tak je, možno je to ochrana pred pukaním neošetrených samplov, alebo ide o hardvérové znemožnenie profesionálnejšieho využitia - neviem. Každopádne, ak do banky vložíte sampel trebárs bubnu, ktorý je veľmi krátky, nebude mať tak razantný nástup, ako by mal mať.

Mal by som ešte aspoň zo slušnosti spomenúť kartu GUS. V období, kedy AWE 32 začínala byť zohnateľná, GUS bol o polovicu lacnejší. Bol veľmi obľúbený najmä v kruhoch ľudí, ktorí sa venovali výrobe hudby iným spôsobom (mody, s3m, demá...). GUS mal mať nižší šum (nepočul som) a lepšie parametre pre prácu v DOSe. Wavetable modul využíval pamäť počítača. Niektoré sample boli veľmi vydarené, ale GUS nemal hardvérové efekty typu hall, chorus a podobne. Keď prišiel Windows 95, nebolo skoro rok možné zohnať riadne drajvre na túto kartu. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo nekúpiť lacnú zvukovú karty bez značky.

Externý modul

Staršie karty SB, AWE a mnoho iných majú na sebe prípojné miesto na externý wavetable modul. Tieto moduly sa však neujali, čo osobne považujem za škodu.

Išlo o to, že ku zvukovej karte ste si mohli dokúpiť modul, špecializovaný na wavetable zvuk a teda spravidla s lepším zvukom. Takými modulmi bol napríklad WaveBlaster, alebo Yamaha DB50XG.

Ukážka Yamahy DB50XG a stále rovnaký MIDI fajl.

Konkrétne táto Yamaha bola vlastne zmenšeným modulom, známym aj z profesionálneho sveta. Profi mašina v tom období mohla stáť päťnásobok, takéhoto modulu. Nemá úplne dokonalo nastavené sample (odhadujem, že zámerne) ak hráte napríklad sólo na klavíri, je počuť, že niektoré tóny sú trošku iné, než by sa patrilo, ale pri bežnej hre to nepočuť. Yamaha - ako je u ich synťákov už asi bežné - má veľmi razantný až agresívny zvuk a páči sa mi oveľa viac, ako zvuk AWE. Karta má okrem niekoľkých druhov hallu a chorusu aj ďalšie efekty, ako booster, flanger, echo a všeliaké ich kombinácie a výborné filtre. Sample sú v EPROMe a preto sa s nimi nedá pohnúť. Zato zvuky má veľmi príjemné a ak sa človek dlho veci venuje, dá sa celkom slušne programovať.

Kombinácie

V cenovej kategórii, v ktorej sa tu točíme si musíme čo najskôr zvyknúť na to, že za málo peňazí nebude veľa muziky. Keby sme rovnaký MIDI súbor pustili na niektorom veľkom štúdiovom stroji, zahral by veru lepšie a nemalo by to nikoho z nás prekvapiť.

Keďže my peňazí na štúdiový stroj nemáme, musíme poznať slabiny našich milých kartičiek a to, čo sa nám nepáči nejako obísť.

Bicie sú spravidla najslabším miestom väčšiny zvukových kariet. A navyše nie je ľahké ich "napísať". Preto stojí za úvahu, či svoju pesničku v sekvenceri nepustíte bez bicích a po (nekonečnej) synchronizácii rýchlostí vyklopíte na loop už existujúcich bicích. O mixáži píšem na inom mieste, ukážku pre porovnanie dávam aj sem - rovnaký MIDI fajl pustený z Yamahy bez bicích a mixpastnutý do existujúcej donemoty sa opakujúcej rytmiky (prvé dva takty sú len loop bicích pre zrozumiteľnosť).

a