Diel 25 - Ako osloviť mikrofón?
V muzike sa občas zjavuje aj spev, reč a kričanie.
Niečo sa stalo s našou ctenou spoločnosťou. Odkedy sú médiá, ako rádio, televízia, či CD, nespievame. Aspoň tak sa mi vidí. A dôvod by sa našiel. Sme rozmaznaní dokonalým spevom profesionálov a akýkoľvek náš pokus vyznieva v porovnaní zo svetovými špičkami trápne.
Je však overené, že spievanie dokáže navodiť rôzne pocity, ako radosť a iné endorfínové stavy. Tak sa neokúňajte a skúste si to. Uisťujem vás, že to, čo skúsite, bude strašne zlé - tak, ako každý prvý pokus, ak sa porovná s rutinou profesionála. Skúste to a čo sa vám nepodarí na prvý šup, skúste na druhý šup. Na dvadsiaty to možnože výjde.
Mikrofón
Mikrofónov je veľa druhov a hádam by som to tu ani radšej viac nerozmazával. Niektoré sú kvalitné, iné sú menej kvalitné. Pre vás bude dôležité mať aspoň jeden...
Ak máte mikrofón na klávesnici (všetko, čo tu predvádzam som nahrával práve takým zázrakom), alebo ste ho vyfasovali v škatuli so zvukovou kartou, máte vybavené.
Bežný mikrofón sa dá aj kúpiť od pár desiatok korún. Na naše účely poslúži pre začiatok akýkoľvek.
Môže sa však stať, že máte mikrofón iba na kazeťáku. Ten sa pripojiť asi podarí, ak ho počuť v slúchadlách, pripojených ku kazeťáku (veži, jazvečíkovi...) stačí, ak pripojíte sluchátkový výstup z kazeťáku na vstup zvukovej karty označený ako Line IN, Line a podobne.
Tak isto môžete pripojiť mikrofón, ak máte trebárs starý kotúčák. K nemu pripojíte mikrofón, hlasitosť slúchadiel niekde ku stredu a zvyšok je už len otázkou káblov, ako sluchátkový výstup kotúčáku pripojiť ku linkovému vstupu zvukovej karty.
Niektoré volkmeny mávajú vstavaný mikrofón, takisto sa dá pripojiť zo slúchadlového výstupu..
Takáto šnúra to vybaví za vás :)
Káble
Ak sa dostanete až ku problémom s káblami, vitajte v klube.
Nenávidím káble. Letovať sa mi ich už nechce a v obchodoch sú drahé. Navyše človek nevie, aký bude potrebovať.
Našťastie dnes dostať univerzálne balíky, kde sa na každú stranu dá pripojiť to, čo práve treba a to je riešenie, ktoré sa mi páči. Cena býva priaznivá.
Práca s mikrofónom
S mikrofónom sa treba chvíľu učiť pracovať, inak nebudete s výsledkom príliš spokojní. Väčšina chýb sa dá odstrániť iba dodržaním niekoľkých jednoduchostí. Takže po poriadku.
Hlasitosť
Mikrofónom snímate živý zdroj zvuku, ktorý má veľký dynamický rozsah. Inak povedané zvuk hrá potichu a naraz nahlas.
Pri nahrávaní do počítaču máme - na rozdiel od kazeťáku, či iných analógových médií - veľký priestor v "tichých" častiach, ale nesmieme v žiadnom prípade ísť príliš hlasno.
Hlasitosť záznamu sa pri magnetofónoch nastavuje tak, aby tu a tam kľudne vyletela do červeného. Naopak digitálny záznam do červeného vletieť nesmie. Najmä staršie a lacnejšie karty sú na prebudenie veľmi citlivé čo sa prejavuje ako brutálne lupnutia, ba až výpadky zvuku. Preto pri nastavení hlasitosti mikrofónu dohliadnite, aby tie najsilnejšie zvuky ostávali "v žltej", čiže niekde v oblasti -3 až -6 decibelov. Radšej nech treba výsledný záznam zosilniť (aj za cenu málinko vyššieho šumu), než zmazať.
Vzdialenosť od zdroja
Pohovorme len o nahrávaní spevu, či reči. Ak budete mať mikrofón ďaleko od úst, bude snímať veľmi silno aj ruch pozadia, hučanie počítača alebo ruch ulice z okna. Ukážka mikrofónu asi 30 centimetrov od úst je prakticky nepoužiteľná pre účely hudby, lebo hluk pozadia by bolo veľmi počuť.
Štúdiá sa práve preto odhlučňujú....
My štúdio ale nemáme a preto hovoríme na mikrofón z čo najväčšej blízkosti. On síce sníma pozadie rovnako, ale zvuk z blízka je tak silný, že po zoslabení nahrávacej úrovne sa záznam už dá použiť.
Pri približovaní sa k mikrofónu však na fonoamatéra čakajú ďalšie pasce. Tými je vzduch, ktorý pri dýchaní môže na mikrofóne spôsobiť veľmi nepríjemné syčanie. Rovnako nebezpečné je aj vyslovenie písmen P, B, F, V a podobných, pri ktorých vzduch z úst vyfukujeme, alebo priamo vyrážame. Tak vznikajú údery, ktoré sa zo záznamu odstraňujú veľmi ťažko. Ukážka, čo spôsobí rôzne rýchlo prúdiaci vzduch pri mikrofóne.
Na odstránenie týchto rušivých prvkov sa používajú rôzne návliečky na mikrofón. Iste ste si všimli, že mikrofóny majú často kruhový tvar a to býva práve onen molitanový (či z čoho to je) návlek. Niektoré mikrofóny zas majú také obrovské chlpaté oné, ako keby kožuch. Pri všetkých týchto pomôckach ide o jedno - prepustiť k mikrofónu čo najviac zvuku, ale zároveň zastaviť nehlučne všetko od vánku až po víchor.
V našom prípade bude najjednoduchšia ochrana to, ak budete na mikrofón spievať síce zblízka, ale umiestnite ho čiastočne nabok a trochu vyššie, ako vám rastú ústa. Polohu treba vyskúšať tak, aby mikrofón snímal čistý zvuk, bez rušivých javov.
Ukážky polôh mikrofónu a mikrofónu z multimediálnej klávesnice.
Mikrofón je nad klávesou Esc.
Takto mikrofón sníma veľa z okolia. Zle.
Takto je mikrofón vystavený príliš veľkým vzduchovým úderom a dýchaniu.
Ak budeme mikrofónom snímať zvuk zo strany, kvalita záznamu bude v poriadku. Vzduchové údery "poletia" mimo mikrofón.
Pri spievaní na normálny mikrofón je situácia podobná. Väčšinou síce nemajú s nárazmi vzduchu problémy (hlavne tie drahšie mikrofóny), ale aj tu sa zvykne oplatiť držať mikrofón trochu zboku. Mne sa najviac osvedčilo držať ho zboku nad ústami.
Technika spievania na mikrofón
Ak si naspievate nejakú pesničku, no hneď skúsme "kohútik jáááárabýýý", zistíte, že niektoré časti sú počuteľné bezvadne a iné sa akosi strácajú. Konkrétne slovo kohútik nebude veľmi zrozumiteľné, zatiaľ čo jááá bude silné a ýýýý takisto. Čo s tým?
Pustite si nejaký koncert (živý, nie plejbek) a všimnite si, ako speváci spievajú. Sú zvyknutí, že s mikrofónom robia veľa pohybov. Keď bľačia tóny, ako áááááááá, oddialia mikrofón veruže aj na 30 centimetrov. Naopak pri neznelých písmenkách ho nalepia na ústa.
Skúste si to nacvičiť. Dá sa to síce ošetriť úpravou dynamického rozsahu stopy so spevom, ale oveľa príjemnejšie sa pracuje so záznamom, ktorý je predpripravený.
Tiež si všimnite, ako renomovaní herci vyslovujú niektoré písmená. Napríklad Zdeněk Svěrák vyslovuje koncovky slov tak výrazne, že asi nikto nemôže povedať, že mu nerozumel čo i len pol slova. Na bleskovej ukážke sú z kontextu vytrhnuté slová "školník" a "aby ho mohli litovat". Červenou farbou som zdôraznil písmená "k" a "t", ktoré on zdôrazňuje a zaisťuje tak bezchybnú zrozumiteľnosť svojej reči.
Pri nahrávaní myslite na to, že niektoré písmená, napríklad k, t a podobné nevznikajú v hlasivkách, ale rôznymi pohybmi jazyka a prepúšťaním vzduchu. Skúste povedať trebárs slovo "traktor" bez pohybu jazyka. Preto pri nahrávaní musíte vyvážiť tieto zvuky a niekoľkonásobne silnejšie hlasivkové áááá, ééé a podobné, inak vám nebude rozumieť.
Ideálne je naučiť sa tieto zle znejúce písmenká zdôrazňovať. Bude vám lepšie rozumieť, budú vás mať radi ;-)
Váš hlas...
Ešte poznámočka k vášmu hlasu. Ak ste sa ešte nikdy nepočuli z nejakej nahrávky, nebudete veriť, že TOTO môže byť váš hlas. Veruže je.
Človek sám seba počuje viac cez otrasy kostí vlastnej lebky - povedané brutálne - než zvonka. Ak preto počujete zrazu záznam, bez rezonancií vlastnej hlavy, nespoznáte sa. Predtým, než káblom od mikrofónu uškrtíte v rámci reklamácie predavača mikrofónov, nahrajte si niekoho iného v rovnakých podmienkach. Ak jeho hlas bude znieť prirodzene, mikrofón je v poriadku.
Na zvuk vlastného hlasu sa dá pomerne rýchlo zvyknúť a čoskoro vám to pripadne úplne normálne.
10.10.1999