Diel 21 - Mixáž zvukov

Na mixáž sa vo veľkých štúdiách používajú mixážne pulty. Viacstopový magnetofón (v súčasnosti čoraz častejšie počítač) púšťa mnoho stôp zvuku vedľa seba. Na mixážnom pulte sa každá zo stôp dá nejakým spôsobom upraviť. Výstupom z mixážneho pultu je normálny stereosignál.

Pod stopou si predstavme, že každý zvuk, nástroj, ruch, z ktorého sa skladá hudba, má priradenú jednu stopu. Čiže napríklad

  1. sólový spevák

  2. zboristi
    kapela

  3. gitara

  4. druhá gitara

  5. synťák 1

  6. synťák 2

  7. klavír

  8. basgitara
    bicie

  9. dupák

  10. rytmičák

  11. prechodový bubon 1

  12. prechodový bubon 2

  13. prechodový bubon 3

  14. prechodový bubon 4

  15. hajtka

  16. činel 1

  17. činel 2

Spomenul som úpravu každej stopy.

Pod pojem úprava sa zmestí veľké množstvo zásahov, ktoré je treba (ak treba) urobiť s každou stopou na to, aby bola čo najvhodnejšia pre finálny mix. Spomeňme aspoň najdôležitejšie.

Hlasitosť

Čo dodať. Hlasitosť máte všetci na rádiu aj televízore. To isté sa dá urobiť s celou stopou na mixpulte. Zosilniť, zoslabiť - podľa potreby. Hlasitosťou stôp pri mixáži môžeme veľa ovplyvniť. Môžeme zdôrazniť alebo potlačiť rytmiku a podobne.

ukážka približne vyváženej hlasitosti
tak nejako by som to pustil von

ukážka zvýraznenej basrytmiky
trochu zvýraznené sú bicie aj basa

ukážka príliš silnej rytmiky bicích
a potlačených melodických nástrojov vrátane basy

ukážka zvýraznenej melodiky a basy
a potlačenej rytmiky

Korekcie basy - stredy - výšky

Basy a výšky sa dajú nastaviť takmer na čomkoľvek hádam s výnimkou metly a panelákov. Viete o čom je reč. Ide o to, že nástroj by mal byť "vyladený" tak, aby znel "dobre". Tie úvodzovky označujú silnú subjektívnosť tejto témy. Napríklad gitara sa musí nastaviť inak, aby znela "dobre", ak hrá sama a úplne inak, ak hrá v skupine nástrojov. A to sa okrem spôsobu hry nastavuje aj korekciami.

Keď som trochu zvukárčil, vždy som sa zabával, keď si pred koncertom amatérske kapely nastavovali zvuk. Najprv prišiel bubeník a nastavovali sa jednotlivé bubny. Keď každý správne dunel a trieskal zároveň, odišiel. Potom prišiel na rad gitarista. Začal hrať a dával pokyny. Postupne požadoval zosilniť basy, potom výšky, potom stredy. Potom basy, zas výšky, zas stredy. Tak to išlo dokola, kým gitara nehrala úplne ohlušujúco. Basisti zvykli predviesť niečo podobné. Ak sa to pustilo ako celá kapela, bol z toho taký zvukový guláš, že až no. Nakoniec som musel zvuk nastaviť inak až neskôr, keď zvukuznalí hudobníci stáli bezpečne na scéne ;-)

Za basy sa považujú zvuky hlboké, dunivé. Ak poviem stredy, reč je o strednej časti zvukového spektra, v nej sa deje väčšina zvukov. Napríklad hlas v telefóne obsahuje len stredy. Výšky sú vysoké zložky spektra. Pri reči rozhodujú o zrozumiteľnosti.

Na ukážke korekcií je klavír. Prvý takt je pustený tak, ako vyliezol zo syntezátora. Druhý takt je bez basov. Tretí je bez výšok. Štvrtý je bez basov aj bez výšok, teda hrajú len stredy. Piaty sú len basy a výšky a potlačil som stredy.

Posledné nastavenie - stavil by som sa - by si veľa klávesákov požadovalo nastaviť ako svoj zvuk. Keď sa veľmi zosilní, znie zaujímavo. V kapele sa však stratí, ba až vyrušuje, lebo konkuruje v basovej časti spektra basgitare.

Ekvalizér

Ekvalizér je zariadenie (môže byť aj softwérové) ktoré slúži na nastavenie basov, výšok, stredov, ale presnejšie. Niektoré ekvalizéry majú 32 nastavovateľných pásiem. Môže - podľa počtu a druhu nastavovacích prvkov - upravovať konkrétne časti zvukového spektra. Napríklad na bežných elektrických zariadeniach zvykne regulátor korekcií zdvihnúť alebo ubrať celé basové spektrum (býva zvykom v oblasti okolo 50 - 150 Hz). Naproti tomu ekvalizér zvykne mať len na basy niekoľko regulátorov.

Je viac druhov ekvalizérov - aj tých softvérových, hlavné sú dva.

Grafický ekvalizér má niekoľko nastavovaničiek, napríklad 10. Niektoré sú aj precíznejšie, majú týchto nastavení oveľa viac. Napríklad veľmi známy prehrávač WinAmp má grafický ekvalizér. Každý posuvný jazdec nastavuje jednu fixnú časť zvukového spektra. Často býva ekvalizér riešený tak, že ošetrí pásmo po oktávach. (Oktáva je 8 tónov a matematicky je vyjadriteľná ako zdvojnásobenie kmitočtu). Po oktávach exaktne nastaviteľný grafický ekvalizér by mal regulátory vždy s dvojnásobkom predošlej frekvencie. Príklady bežných pásiem ekvalizérov:

20, 40, 80, 160, 300, 600, 1200, 2500, 5000, 10000, 16000
alebo
50, 100, 200, 400, 800, 1 500, 3 500, 7000, 15 000
alebo
50, 300, 2 000, 10 000, 15 000 na bežných zariadeniach
alebo
100, 1 000, 10 000 na volkmenoch
alebo
100, 10 000 basy, výšky :)

Istá nepresnosť je tolerovateľná. Druhým parametrom grafického ekvalizéru je to, ako "silno" dané pásmo zdvihne, alebo zatlmí. Udáva sa v decibeloch a väčšinou sa u "železných" ekvalizérov bude pohybovať v rozmedzí +-10 decibelov. Viac ami nezvykne byť treba, ani nie sú lacné. Softvérové ekvalizéry vedia +-20 aj viac. Ekvalizéry na najlacnejších zariadeniach zas budú mať účinnosť +-3 až 4 decibely.

Parametrický ekvalizér má nastavovaničiek málo, ale zato pri každej z nich sa dá nastaviť kopa parametrov, napríklad frekvencia, intenzita a podobne. Parametrický ekvalizér sa využíva na špeciálne úlohy, ako odfiltrovať, alebo zvýrazniť niečo špecifické (napríklad odstrániť zo záznamu rozhovoru s rušňovodičom dunenie motoru).

Na ukážke ekvalizéru som na jednom takte bicích postupne zvýrazňoval tieto frekvencie: 50, 100, 150, 200, 800, 6 100, 12 700, 15 000 Hz. Prvý takt je bez úprav. Na menších reproduktoroch nebude táto ukážka príliš presvedčivá - mávajú problémy s basmi. Vysoké frekvencie zas zamotali hlavu MP3 enkóderu. Na ilustráciu to ale stačí.

Echo

Efekt echa simuluje, že sa zvuk odrazil a vrátil s nejakým oneskorením. Echo sa v prírode vyskytuje v horách, ale v meste sa dá zažiť ak je ticho a vy ste obďaleč veľkej budovy.

Na ukážke echa je klavír, prefúknutý najprv ničím, potom dlhým echom, pripomínajúcim veľkú halu so zlou akustikou. Ďalší takt je kratšie echo, pripomínajúce hru na námestí. Nasleduje prehnané echo, kde sa zvuk takmer úplne rozbíja v opakovaní predošlých fráz. Predposledná ukážka je pseudostereo a posledná na porovnanie znovu klavír bez echa.

Pojem pseudostereo - v časopise Chip 6-7/99 sa o veci dosť písalo - simuluje stereoefekt posunom jednej stopy stereozáznamu o zlomok sekundy. Tá stopa, ktorá prichádza ako prvá, určuje smer, odkiaľ sa nám zdá, že zvuk prichádza, aj keď v skutočnosti vychádza z oboch strán rovnako nahlas. Tento efekt (posun jednej stopy o 0,01 sekundy) je zaujímavý, ale upozorňujem, že sa nehodí na niektoré účely.

Veľa nástrojov som práve týmto spôsobom rozhodil. Na diskotékach to znelo dobre, ale keď sme vec púšťali v rozhlase, tak v mono rádiách hrala trochu divne. Nuž, človek sa učí celý život.

Pustite si svoju nahranú pesničku pred jej odnesením kamarátom či do rádia aj na malom reproduktore a MONO. Niektoré efekty najmä lacnejších softvérov môžu byť po konverzii do mono verzie veľmi škaredé.

Hall

O halle som sa už zmieňoval na inom mieste, ale vtedy som ho predvádzal na reči. Teraz ešte ukážka halovania klavíra. Ako vždy je prvý takt bez efektu, druhý s dlhým štadiónovitým hallom, tretí je tesnejší a štvrtý je už prehnane dlhý. Posledný pre porovnanie znova bez efektu.

Chorus

Ani chorus som už nezabudol spomenúť, preto ešte na porovnanie zopár ukážok chorusu - klavír. Prvá je bez chorusu, posledná s extrémnym chorusom, kde už dobre počuť to odladenie a kolísanie. No a chorusom prefúknutý hlas vyzerá tiež inak.

Dynamika

Na ukážke stlačenia dynamiky je prvý takt bez úpravy, v druhom som zrazil všetko nad 6 decibelov a v tretej tuším nad 8. Ak zažmúrime uši, budú hrať všetky tri ukážky rovnako hlasno, hoci posledná začína byť trochu spečená. Niekedy sa úprava dynamického rozsahu zíde. Na obrázku to je zobrazené aj graficky.

Harddisk rekording

Nasimulovať viacstopový magnetofón a mixážny pult dnes dokáže veľa softov. Výkon bežných počítačov už umožňuje viacstopový záznam aj prehrávanie a mixáž v reálnom čase. Nenašiel som žiadny soft tohto druhu, ktorý by som sem s čistým svedomím predhodil.

Trebárs Cooledit pro má vlastný multitrackový systém, mimochodom, skvelý. Ale čo je to za rada, keď v demo verzii nie je možné ho riadne použiť. Preto som sa rozhodol obísť tento druh mixáže muziky.

Na lacných softoch sa často nedajú nastaviť riadne a kvalitné efekty. A predpripravovať si stopu v jednom editore a mixovať v druhom - no otrava.

Ak si ale tento druh záznamu silou mocou chcete vyskúšať, program Anvil, ktorý doporučujem, ako free sekvencer dokáže mixovať aj audio. Stačí, ak ako tracky použijete synchronizované wavy a idete.

Synchronizované znamená, že začínajú v rovnakej chvíli, inak by bolo treba pracne nastavovať začiatok pre každú stopu osobitne. No ale o synchronizácii na inej stránke...

Mixáž kopírovaním a pastovaním

Ja mixujem trochu ťažkopádnejším spôsobom, ale celkom sa mi to vidí. Hlavná výhoda je, že sa to dá robiť v čomkoľvek.

Postup je jednoduchý. Nech máme stopu bicích a k nej chceme vložiť stopu s basgitarou.

Stopu s basgitarou skopírujem a pomocou Mix paste vložím do stopy s bicími.

Jediný problém je nastaviť správny pomer vzájomnej hlasitosti.

Ak je totiž záznam, do ktorého chcem vložiť zvuk, príliš hlasný, môže dôjsť ku skresleniu. Preto mixáž zvyknem začínať tým, že znížim hlasitosť prvej stopy trebárs o 6 decibelov. MixPaste v programe Cooledit vie vložiť zvuk nielen z windowsovskej alebo internej schránky (Clipboard), ale aj priamo zo súboru (From File). Potom stačí len stanoviť, ktorý súbor sa ide mixovať do otvoreného.

Rovnakým postupom potom pridám aj ďalšie stopy.

Dôležité je robiť si poznámky o poradí mixáže a o nastaveniach hlasitosti. Neraz sa stane, že po zmixovaní všetkých stôp zistím, že bicie by bolo lepšie trochu zosilniť alebo zoslabiť. Ak mám poznámky, je taká úprava veľmi jednoduchá, tých pár wavov je nanovo spojených za pár minút.

Rovnako je veľmi užitočné namixovať si sekcie nástrojov, trebárs všetky bicie do jedného wavu, všetky sprievodné nástroje (klavír, gitary, synťáky, vysávač, protesty susedy kvôli hluku a podobné) do wavu so sprievodmi. Až potom spojiť hudbu s rytmom a prilepiť basu. Nakoniec spevy a sólové nástroje.

Tiež sa mi veľmi osvedčilo robiť zálohy zo všetkého možného, z každého kroku mixáže. Kapacity dnešných diskov sa nejakými desiatkami mega (veľkosť pesničky) nezvyknú ohroziť a mať k dispozícii predchádzajúce kroky sa zvykne zísť. Prehráte to kamarátovi a až na jeho aparatúre si všimnete, že sú napríklad príliš silné basy na dupáku a podobne. Návrat a vylepšenie je potom už len otázka niekoľkých minút.

10.10.1999

TOPlist