Diel 20 - Nahrávame jednotlivé stopy
V tejto chvíli si povieme o nahrávaní piesní zo sekvenceru (Anvil, Cubase, Cakewalk a podobných.) Ako zdroj zvuku použijeme syntezátor zvukovej karty, najčastejšie to bude wavetable modul. Z niektorých zvukových kariet sa nedá nahrávať priamo, pre ten prípad uvádzam alternatívne analógové riešenie :) nižšie na tejto stránke.
Predpokladajme teda, že máme pesničku, ktorá sa nám už páči. Alebo sme si nejakú stiahli z internetu a chceme si do nej naspievať vlastný text. Môžme ju nahrať hneď niekoľkými spôsobmi.
Pustiť to, ako je
Spustiť nahrávanie, spustiť prehrávanie na sekvenceri (predtým sme nastavili primeranú hlasitosť) a ide to.
Týmto spôsobom nahráme pesničku na jeden raz. Zvuk z bežných zvukových kariet nebude síce dokonalý, ale na bežné účely postačí, najmä ak sme si dali prácu a skladbu už v sekvenceri kvalitne zmixovali.
Pod pojmom bežné účely rozumiem, že pesničku plánujem pustiť niekomu zo srandy alebo tak. Dokonca aj na diskotéku netreba príliš kvalitný záznam. V rozhlase by už však s takouto nahrávkou bola asi spojená veľmi nepríjemná hodnotiaca grimasa zvukára z kategórie pohŕdavo - opovržlivých. Ale ak by to bolo vydarené, pustili by asi aj to...
Presné nastavenie zvukových pomerov v sekvenceri nie je jednoduché a môže to zabiť viac času, než oddelená mixáž stôp.
Bežné zvukové karty navyše nemajú príliš veľký výber efektov (niektoré nemajú žiadne) a často môže vadiť, že všetko lezie z jedneho hrnca.
Tiež vo vysokých zložkách spektra bude neprehľadný chumeľ poznačený vytrvalým, hoci nie príliš hlasným šumom.
Preto zvuk budeme radšej nahrávať po stopách, ale o tom za chvíľu.
Použiť softvér
Existujú softy, ktoré dokážu simulovať, že pesnička hrala a bola nahrávaná a rovno vyklopia wav súbor.
V niektorých prípadoch sa to môže hodiť, nenašiel som však žiadnu ukážku, ktorá by v mene demoverzie netrápila nejakými obmedzeniami. Keďže tento druh záznamu neuznávam, nevenujem sa mu. Ale ak to zaujíma vás, vedzte, že také zázraky existujú. Môžu sa hodiť, najmä ak by ste potrebovali previesť kvantum *.mid súborov na *.wav, pretože konverzia pobeží oveľa rýchlejšie, než by bol reálny čas prehrávania.
Nahrávať po stopách
Tak to robím a páči sa mi taká práca. Stôp v praxi nie je veľa - no nech hneď 6 či 8, to býva maximum. Pri normálnej pesničke je to menej.
A hneď zhurta idem vyratúvať výhody záznamu na stopy.
Každá môže hrať maximálne nahlas, tým sa výrazne zníži odstup signálu od šumu.
Vo chvíľach, kedy nástroj nehrá, dá sa odstrániť šum úplným stíšením tichej pasáže na nulu a netreba si lámať hlavu odšumovaním.
Stopu je možné ručne doladiť, lokálne upraviť dynamiku a podobne - prefúknuť cez ekvalizér či iný zázrak, ktorý je schopný urobiť divy.
Stopa sa dá ďalej zaopatriť iným efektom, než je v repertoári bežnej zvukovej karty. Napríklad efekty (echo, hall, chorus, flanger, booster a iné) z Cooleditu sú veľmi solídne. Kvalitnejšie softvérové efekty nebývajú k dispozícii zadarmo, na naše účely postačia aj bežne dostupné.
Synchronizácia
Pri nahrávaní po stopách je dôležitou maličkosťou mať zaručené, že stopy budeme mixovať synchrónne. Ako to dosiahnuť?
Za najspoľahlivejšie považujem mať pri nahrávaní v sekvenceri jeden track navyše, ktorý obsahuje v predstihu jedného taktu cvaknutie na začiatku skladby. Najlepšie cvaknutie s konkrétnym začiatkom a bez dozvuku. Tento zvuk nahrajte pri zázname každej zo stôp. Všetko pred týmto synchronizačným cvaknutím sa potom jednoducho z každého wavu odstrihne a samotný hudobný začiatok každého tracku sa tak potom nachádza úplne presne tam, kde má začať. Tak máme istotu, že všetky nástroje začnú hrať v správnej chvíli aj v prípade, že začínajú trebárs s niekoľkotaktovým oneskorením. Po mixáži celej skladby toto úvodné cvaknutie a takt ticha odstránime.
Možno máte obavy, že ak pustíte viackrát sekvencer, že sa stopy po chvíli "rozlezú". Aj ja som mal - som odchovaný tesláckymi magnetofónmi, ktorých rýchlosť kolísala tak, že už po pár sekundách behu boli rozlezené.
Počítač je v tejto oblasti podstatne korektnejší a bežnú troj - štvorminútovú skladbu pustí bez postrehnuteľného problému zo synchrónnym bežaním offline stôp.
Nedá sa...
Ďalšou nepríjemnou možnosťou môže byť, že vaša zvuková karta nevie nahrávať samu seba. To sa môže týkať niektorých wavetable modulov, ktoré generujú zvuk mimo karty. Na AWE 64 sa svojho času objavil doplnkový syntezátor, ktorý kombinoval wavetable a FM syntézu, ale nevedel to poslať na nahrávací vstup v rámci jednej karty - dalo sa iba prehrávať. Mrzuté. Človeku sa niekedy nechce kupovať ďalšia a ďalšia technika navyše len preto, aby sa trochu poihral.
Potom sa musí použiť starý osvedčený analógový záznam - na magnetofón. Samozrejme by mal byť aspoň strednej triedy, lebo všelijaké tie dvojkazetové jazvečíky nahrávajú a prehrávajú fakt veľmi zle.
V súčasnej domácnosti je asi najkvalitnejším médiom na záznam (okrem počítača) video. Podmienkou je prirodzene stereo video - na rozdiel od mono videí stereo zvuk sa ukladá do šikmých stôp inou technológiou a po všetkých stránkach je veľmi kvalitný. Záznam urobíte jednoducho. Budete nahrávať (obrazovo) čokoľvek, iba zvukové dierky nakŕmite výstupom vašej zvukovej karty.
Praktické riešenia môžu byť tuším len dve - ak máte na videu koncovky Cinch, ako zdroj obrazu dáte hocičo (napríklad výstup z telkáča - môže sa totiž stať, že bez zdroja obrazu video nepustí zvuk). Kartu z počítača pripojíte prostým zasunutím Cinchov do videa, rekord a ideme. Výstup z videa je opačný, akurát s obrazom sa netreba trápiť.
Na obrázku koncovka Cinch (synč). Netvrdím, že sa jedná o profesionálny kábel. Ale funguje.
Toto je koncovka Jack, stereo, skoro vždy sa týmito koncovkami osadzujú vstupy a výstupy zvukových kariet. Je to to isté, čo býva na sluchátkach od walkmanu.
Takýto zázrak za pár korún spôsobí, že dve koncovky Cinch sa dajú naraz spojiť. Tento druh rôznych spojek je veľmi dôležité mať poruke.
Druhá alternatíva je, že máte video s výstupom typu Scart, to je taký podlhovastý priblblý kolík. Neznášam ho, zle sa letuje.
Preto žiadne diskusie - na Scart sa kúpi šnúra, najlepšie skladacia a je pokoj.
Toto je pohľad na koncovku Scart,
Univerzálna šnúra zapojená ako skart.
Stačí povytiahnuť skartový modul...
...nájsť Cinch modul a zasunúť. Tak spojíte takmer čokoľvek s čímkoľvek. Pomocou niekoľkých redukcií a doplnkov sa dá spojiť a pripojiť všetko.
Ak ste si nie istí, určite máte vo svojom okolí niekoho, kto vám s kabelážou pomôže, je to dosť jednoduché.
Aj na internete nájdete zopár stránok na tému šnúr a ich normalizovaných zapojení.
10.10.1999